☀️ JOIN SPN MOBILE
Forums
New posts
Guru Granth Sahib
Composition, Arrangement & Layout
ਜਪੁ | Jup
ਸੋ ਦਰੁ | So Dar
ਸੋਹਿਲਾ | Sohilaa
ਰਾਗੁ ਸਿਰੀਰਾਗੁ | Raag Siree-Raag
Gurbani (14-53)
Ashtpadiyan (53-71)
Gurbani (71-74)
Pahre (74-78)
Chhant (78-81)
Vanjara (81-82)
Vaar Siri Raag (83-91)
Bhagat Bani (91-93)
ਰਾਗੁ ਮਾਝ | Raag Maajh
Gurbani (94-109)
Ashtpadi (109)
Ashtpadiyan (110-129)
Ashtpadi (129-130)
Ashtpadiyan (130-133)
Bara Maha (133-136)
Din Raen (136-137)
Vaar Maajh Ki (137-150)
ਰਾਗੁ ਗਉੜੀ | Raag Gauree
Gurbani (151-185)
Quartets/Couplets (185-220)
Ashtpadiyan (220-234)
Karhalei (234-235)
Ashtpadiyan (235-242)
Chhant (242-249)
Baavan Akhari (250-262)
Sukhmani (262-296)
Thittee (296-300)
Gauree kii Vaar (300-323)
Gurbani (323-330)
Ashtpadiyan (330-340)
Baavan Akhari (340-343)
Thintteen (343-344)
Vaar Kabir (344-345)
Bhagat Bani (345-346)
ਰਾਗੁ ਆਸਾ | Raag Aasaa
Gurbani (347-348)
Chaupaday (348-364)
Panchpadde (364-365)
Kaafee (365-409)
Aasaavaree (409-411)
Ashtpadiyan (411-432)
Patee (432-435)
Chhant (435-462)
Vaar Aasaa (462-475)
Bhagat Bani (475-488)
ਰਾਗੁ ਗੂਜਰੀ | Raag Goojaree
Gurbani (489-503)
Ashtpadiyan (503-508)
Vaar Gujari (508-517)
Vaar Gujari (517-526)
ਰਾਗੁ ਦੇਵਗੰਧਾਰੀ | Raag Dayv-Gandhaaree
Gurbani (527-536)
ਰਾਗੁ ਬਿਹਾਗੜਾ | Raag Bihaagraa
Gurbani (537-556)
Chhant (538-548)
Vaar Bihaagraa (548-556)
ਰਾਗੁ ਵਡਹੰਸ | Raag Wadhans
Gurbani (557-564)
Ashtpadiyan (564-565)
Chhant (565-575)
Ghoriaan (575-578)
Alaahaniiaa (578-582)
Vaar Wadhans (582-594)
ਰਾਗੁ ਸੋਰਠਿ | Raag Sorath
Gurbani (595-634)
Asatpadhiya (634-642)
Vaar Sorath (642-659)
ਰਾਗੁ ਧਨਾਸਰੀ | Raag Dhanasaree
Gurbani (660-685)
Astpadhiya (685-687)
Chhant (687-691)
Bhagat Bani (691-695)
ਰਾਗੁ ਜੈਤਸਰੀ | Raag Jaitsree
Gurbani (696-703)
Chhant (703-705)
Vaar Jaitsaree (705-710)
Bhagat Bani (710)
ਰਾਗੁ ਟੋਡੀ | Raag Todee
ਰਾਗੁ ਬੈਰਾੜੀ | Raag Bairaaree
ਰਾਗੁ ਤਿਲੰਗ | Raag Tilang
Gurbani (721-727)
Bhagat Bani (727)
ਰਾਗੁ ਸੂਹੀ | Raag Suhi
Gurbani (728-750)
Ashtpadiyan (750-761)
Kaafee (761-762)
Suchajee (762)
Gunvantee (763)
Chhant (763-785)
Vaar Soohee (785-792)
Bhagat Bani (792-794)
ਰਾਗੁ ਬਿਲਾਵਲੁ | Raag Bilaaval
Gurbani (795-831)
Ashtpadiyan (831-838)
Thitteen (838-840)
Vaar Sat (841-843)
Chhant (843-848)
Vaar Bilaaval (849-855)
Bhagat Bani (855-858)
ਰਾਗੁ ਗੋਂਡ | Raag Gond
Gurbani (859-869)
Ashtpadiyan (869)
Bhagat Bani (870-875)
ਰਾਗੁ ਰਾਮਕਲੀ | Raag Ramkalee
Ashtpadiyan (902-916)
Gurbani (876-902)
Anand (917-922)
Sadd (923-924)
Chhant (924-929)
Dakhnee (929-938)
Sidh Gosat (938-946)
Vaar Ramkalee (947-968)
ਰਾਗੁ ਨਟ ਨਾਰਾਇਨ | Raag Nat Narayan
Gurbani (975-980)
Ashtpadiyan (980-983)
ਰਾਗੁ ਮਾਲੀ ਗਉੜਾ | Raag Maalee Gauraa
Gurbani (984-988)
Bhagat Bani (988)
ਰਾਗੁ ਮਾਰੂ | Raag Maaroo
Gurbani (889-1008)
Ashtpadiyan (1008-1014)
Kaafee (1014-1016)
Ashtpadiyan (1016-1019)
Anjulian (1019-1020)
Solhe (1020-1033)
Dakhni (1033-1043)
ਰਾਗੁ ਤੁਖਾਰੀ | Raag Tukhaari
Bara Maha (1107-1110)
Chhant (1110-1117)
ਰਾਗੁ ਕੇਦਾਰਾ | Raag Kedara
Gurbani (1118-1123)
Bhagat Bani (1123-1124)
ਰਾਗੁ ਭੈਰਉ | Raag Bhairo
Gurbani (1125-1152)
Partaal (1153)
Ashtpadiyan (1153-1167)
ਰਾਗੁ ਬਸੰਤੁ | Raag Basant
Gurbani (1168-1187)
Ashtpadiyan (1187-1193)
Vaar Basant (1193-1196)
ਰਾਗੁ ਸਾਰਗ | Raag Saarag
Gurbani (1197-1200)
Partaal (1200-1231)
Ashtpadiyan (1232-1236)
Chhant (1236-1237)
Vaar Saarang (1237-1253)
ਰਾਗੁ ਮਲਾਰ | Raag Malaar
Gurbani (1254-1293)
Partaal (1265-1273)
Ashtpadiyan (1273-1278)
Chhant (1278)
Vaar Malaar (1278-91)
Bhagat Bani (1292-93)
ਰਾਗੁ ਕਾਨੜਾ | Raag Kaanraa
Gurbani (1294-96)
Partaal (1296-1318)
Ashtpadiyan (1308-1312)
Chhant (1312)
Vaar Kaanraa
Bhagat Bani (1318)
ਰਾਗੁ ਕਲਿਆਨ | Raag Kalyaan
Gurbani (1319-23)
Ashtpadiyan (1323-26)
ਰਾਗੁ ਪ੍ਰਭਾਤੀ | Raag Prabhaatee
Gurbani (1327-1341)
Ashtpadiyan (1342-51)
ਰਾਗੁ ਜੈਜਾਵੰਤੀ | Raag Jaijaiwanti
Gurbani (1352-53)
Salok | Gatha | Phunahe | Chaubole | Swayiye
Sehskritee Mahala 1
Sehskritee Mahala 5
Gaathaa Mahala 5
Phunhay Mahala 5
Chaubolae Mahala 5
Shaloks Bhagat Kabir
Shaloks Sheikh Farid
Swaiyyae Mahala 5
Swaiyyae in Praise of Gurus
Shaloks in Addition To Vaars
Shalok Ninth Mehl
Mundavanee Mehl 5
ਰਾਗ ਮਾਲਾ, Raag Maalaa
What's new
New posts
New media
New media comments
New resources
Latest activity
Videos
New media
New comments
Library
Latest reviews
Donate
Log in
Register
What's new
New posts
Menu
Log in
Register
Install the app
Install
Welcome to all New Sikh Philosophy Network Forums!
Explore Sikh Sikhi Sikhism...
Sign up
Log in
Discussions
Sikh Sikhi Sikhism
Support For The Concept Of Reincarnation In Sikhism?
JavaScript is disabled. For a better experience, please enable JavaScript in your browser before proceeding.
You are using an out of date browser. It may not display this or other websites correctly.
You should upgrade or use an
alternative browser
.
Reply to thread
Message
<blockquote data-quote="Gyani Jarnail Singh" data-source="post: 110157" data-attributes="member: 189"><p><strong>Re: Dominance of Rituals in Sikh Religion</strong></p><p></p><p>Here is the Lekh in Punjabi from Sikh marg website. My rather inadequate English translation is attached - please bear with the inadequacies but the central idea is there.</p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff0000">ਪ੍ਰਸ਼ਨ: "ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਲਛਮੀ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਸਰਪ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥ ਸ਼ਬਦ ਦਾ ਕੀ ਅਰਥ ਹੈ?"</span></span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff0000"></span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #0000ff"><strong>ਉੱਤਰ:</strong></span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"> ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਦਾ ਠੀਕ ਅਰਥ ਭਾਵ ਸਮਝਣ ਲਈ ਪਹਿਲਾਂ ਇੱਕ ਦੋ ਗੱਲਾਂ ਨੂੰ ਸਮਝ ਲੈਣਾ ਜ਼ਰੂਰੀ ਹੈ। ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਦੀ ਬਾਣੀ ਨੂੰ ਸਮਝਣ ਲਈ ਜਿਹੜੀਆਂ ਕੁੱਝ ਬੁਨਿਆਦੀ ਗੱਲਾਂ ਨੂੰ ਧਿਆਨ ਵਿੱਚ ਰੱਖਣ ਦੀ ਜ਼ਰੂਰਤ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਵਿਚੋਂ ਇੱਕ ਇਹ ਹੈ ਕਿ, ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਜਾਂ ਭਗਤਾਂ ਨੇ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਲੋਕਾਂ ਵਿੱਚ ਵਿਚਰਦਿਆਂ ਹੋਇਆਂ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰਮਤਿ ਦ੍ਰਿੜ ਕਰਵਾਈ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਧਾਰਮਿਕ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਅਰਥਾਤ ਉਹ ਕਿਸ ਧਰਮ ਨਾਲ ਸਬੰਧ ਰੱਖਦੇ ਸਨ, ਜਾਣਨਾ ਜ਼ਰੂਰੀ ਹੈ। ਚੂੰਕਿ ਲੋਕਾਂ ਦੇ ਪ੍ਰਚਲਤ ਵਿਸ਼ਵਾਸਾਂ ਨੂੰ ਸਾਹਮਣੇ ਰੱਖ ਕੇ ਹੀ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਸਹੀ ਜੀਵਨ ਜਾਚ ਅਸਾਨੀ ਨਾਲ ਸਮਝਾਈ ਜਾ ਸਕਦੀ ਸੀ। ਮਿਸਾਲ ਦੇ ਤੌਰ `ਤੇ ਜਿਵੇਂ ਬਾਬਾ ਫਰੀਦ ਸਾਹਿਬ ਆਪਣੀ ਬਾਣੀ ਵਿੱਚ ਇਸਲਾਮਿਕ ਸ਼ਬਦਾਵਲੀ ਅਤੇ ਵਿਸ਼ਵਾਸਾਂ ਦਾ ਹੀ ਵਰਣਨ ਕਰਦੇ ਹਨ; ਕਿਉਂਕਿ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਆਪ ਜੀਵਨ ਜੁਗਤਿ ਸਮਝਾ ਰਹੇ ਸਨ ਉਹ ਮੁਸਲਮਾਨ ਸਨ। ਇਹੀ ਕਾਰਨ ਹੈ ਕਿ ਆਪ ਜੀ ਦੀ ਬਾਣੀ ਵਿੱਚ ਧਰਮਰਾਜ, ਦਸਮ ਦੁਆਰ ਆਦਿ ਸ਼ਬਦਾਂ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਨਹੀਂ ਹੋਈ ਹੋਈ। ਇਸ ਗੱਲ ਨੂੰ ਸਪਸ਼ਟ ਕਰਨ ਲਈ ਫਰੀਦ ਸਾਹਿਬ ਦੀ ਬਾਣੀ ਵਿਚੋਂ ਕੇਵਲ ਇੱਕ ਉਦਾਹਰਣ ਹੀ ਦਿੱਤੀ ਜਾ ਰਹੀ ਹੈ:- </span></span> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">ਫਰੀਦਾ ਕੂਕੇਦਿਆ ਚਾਂਗੇਦਿਆ ਮਤੀ ਦੇਦਿਆ ਨਿਤ ॥ ਜੋ ਸੈਤਾਨਿ ਵੰਞਾਇਆ ਸੇ ਕਿਤ ਫੇਰਹਿ ਚਿਤ ॥੧੫॥ {ਪੰਨਾ 1378}</span></span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">ਸ਼ਲੋਕ ਵਿੱਚ ਫਰੀਦ ਸਾਹਿਬ ਇਸਲਾਮੀ ਖ਼ਿਆਲ ਅਨੁਸਾਰ ਸ਼ੈਤਾਨ ਨੂੰ ਬਦੀ ਦਾ ਪ੍ਰੇਰਕ ਆਖ ਰਹੇ ਹਨ। ਇਸੇ ਤਰ੍ਹਾਂ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਇਸਲਾਮ ਦੇ ਪੈਰੋਕਾਰ ਜਾਂ ਪੈਰੋਕਾਰਾਂ ਨਾਲ ਗੱਲ ਕਰਦਿਆਂ ਇਹ ਸਮਝਾਉਣ ਲਈ ਕਿ, </span></span> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">"ਕੂੜ ਨਿਖੁਟੇ ਨਾਨਕਾ ਓੜਕਿ ਸਚਿ ਰਹੀ"॥</span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"> ਤਾਂ ਅਜ਼ਰਾਇਲ ਫਰੇਸਤਾ ਦੇ ਜ਼ਿਕਰ ਦੇ ਨਾਲ ਰੱਬ ਦੇ ਵਹੀ ਕੱਢ ਕੇ ਬੈਠੇ ਹੋਣ ਦੀ ਗੱਲ ਕਰਦੇ ਹਨ:- </span></span> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">"ਨਾਨਕੁ ਆਖੈ ਰੇ ਮਨਾ ਸੁਣੀਐ ਸਿਖ ਸਹੀ ॥ ਲੇਖਾ ਰਬੁ ਮੰਗੇਸੀਆ ਬੈਠਾ ਕਢਿ ਵਹੀ ॥ ਤਲਬਾ ਪਉਸਨਿ ਆਕੀਆ ਬਾਕੀ ਜਿਨਾ ਰਹੀ ॥ ਅਜਰਾਈਲੁ ਫਰੇਸਤਾ ਹੋਸੀ ਆਇ ਤਈ" ॥ {ਪੰਨਾ 953}</span></span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">ਸਤਿਗੁਰੂ ਜੀ ਜਦ ਕਿਸੇ ਅਜਿਹੇ ਪ੍ਰਾਣੀ ਨੂੰ ਜੀਵਨ ਜਾਚ ਸਮਝਾਉਂਦੇ ਹਨ, ਜਿਸ ਦਾ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਹਿੰਦੂ ਧਰਮ ਵਿੱਚ ਹੈ, ਤਾਂ ਉਸ ਸਮੇਂ ਹਿੰਦੂ ਧਰਮ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰਚਲਤ ਪੁਰਾਣਕ ਸਾਖੀਆਂ ਦਾ ਹਵਾਲਾ ਦੇਂਦੇ ਹਨ। ਜਿਵੇਂ ਇਹ ਗੱਲ ਦਰਸਾਉਣ ਲਈ ਕਿ,</span></span> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">"ਮੰਨੇ ਨਾਉ ਸੋਈ ਜਿਣਿ ਜਾਇ ॥ ਅਉਰੀ ਕਰਮ ਨ ਲੇਖੈ ਲਾਇ ॥"</span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"> ਤਾਂ ਫ਼ਰਮਾਉਂਦੇ ਹਨ:-</span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff"> ਸਹੰਸਰ ਦਾਨ ਦੇ ਇੰਦ੍ਰੁ ਰੋਆਇਆ ॥ ਪਰਸ ਰਾਮੁ ਰੋਵੈ ਘਰਿ ਆਇਆ ॥ ਅਜੈ ਸੁ ਰੋਵੈ ਭੀਖਿਆ ਖਾਇ ॥ ਐਸੀ ਦਰਗਹ ਮਿਲੈ ਸਜਾਇ ॥ ਰੋਵੈ ਰਾਮੁ ਨਿਕਾਲਾ ਭਇਆ ॥ ਸੀਤਾ ਲਖਮਣੁ ਵਿਛੁੜਿ ਗਇਆ ॥ ਰੋਵੈ ਦਹਸਿਰੁ ਲੰਕ ਗਵਾਇ ॥ ਜਿਨਿ ਸੀਤਾ ਆਦੀ ਡਉਰੂ ਵਾਇ ॥ ਰੋਵਹਿ ਪਾਂਡਵ ਭਏ ਮਜੂਰ ॥ ਜਿਨ ਕੈ ਸੁਆਮੀ ਰਹਤ ਹਦੂਰਿ ॥ ਰੋਵੈ ਜਨਮੇਜਾ ਖੁਇ ਗਇਆ ॥ ਏਕੀ ਕਾਰਣਿ ਪਾਪੀ ਭਇਆ ॥ {ਪੰਨਾ 953-954}</span></span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff"></span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"> ਇਸੇ ਤਰ੍ਹਾਂ ਜੋਗੀਆਂ, ਸਰੇਵੜਿਆਂ, ਸੰਨਿਆਸੀਆਂ ਆਦਿ ਨਾਲ ਗੱਲ ਬਾਤ ਸਮੇਂ ਇਹੀ ਢੰਗ ਅਪਣਾਇਆ ਗਿਆ ਹੈ। ਚੂੰਕਿ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨਾਲ ਗੱਲ ਬਾਤ ਹੋ ਰਹੀ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਵਿਚੋਂ ਕੋਈ ਹਿੰਦੂ ਧਰਮ ਨਾਲ, ਕੋਈ ਇਸਲਾਮ ਨਾਲ, ਕੋਈ ਜੋਗ ਮਤ ਆਦਿ ਨਾਲ ਸਬੰਧ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। (ਸਿੱਖ ਤਾਂ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਦੇ ਉਪਦੇਸ਼ ਨੂੰ ਸੁਣ ਕੇ ਇਸ ਉਪਦੇਸ਼ ਨੂੰ ਧਾਰਨ ਕਰਨ ਮਗਰੋਂ ਹੀ ਬਣੇ ਸਨ।) ਇਹ ਗੱਲ ਵੀ ਨੋਟ ਕਰਨ ਵਾਲੀ ਹੈ ਕਿ, ਗੱਲ ਬਾਤ ਭਾਂਵੇ ਕਿਸੇ ਇੱਕ ਫ਼ਿਰਕੇ ਦੇ ਧਾਰਨੀ ਨਾਲ ਹੋ ਰਹੀ ਸੀ, ਪਰ ਗੱਲ ਬਾਤ ਦੌਰਾਨ ਜੋ ਸੱਚ ਦ੍ਰਿੜ ਕਰਵਾਇਆ ਹੈ, ਉਹ ਸਮੁੱਚੀ ਮਨੁੱਖਤਾ ਲਈ ਹੈ। (ਪਰਥਾਇ ਸਾਖੀ ਮਹਾਪੁਰਖ ਬੋਲਦੇ ਸਾਝੀ ਸਗਲ ਜਹਾਨੈ।)</span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"></span></span> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">"ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਲਛਮੀ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਸਰਪ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ" ॥ </span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">ਵਾਲਾ ਸ਼ਬਦ ਗੂਜਰੀ ਰਾਗ ਵਿੱਚ ਭਗਤ ਤ੍ਰਿਲੋਚਨ ਜੀ ਦਾ ਉਚਾਰਣ ਕੀਤਾ ਹੋਇਆ ਹੈ। ਪੂਰਾ ਸ਼ਬਦ ਇਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਹੈ: -</span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">ਅਰੀ ਬਾਈ ਗੋਬਿਦ ਨਾਮੁ ਮਤਿ ਬੀਸਰੈ ॥ ਰਹਾਉ ॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਇਸਤ੍ਰੀ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਬੇਸਵਾ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥੨॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਲੜਿਕੇ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਸੂਕਰ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥੩॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਮੰਦਰ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਪ੍ਰੇਤ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥੪॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਨਾਰਾਇਣੁ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਬਦਤਿ ਤਿਲੋਚਨੁ ਤੇ ਨਰ ਮੁਕਤਾ ਪੀਤੰਬਰੁ ਵਾ ਕੇ ਰਿਦੈ ਬਸੈ ॥੫॥੨॥ {ਪੰਨਾ 526}</span></span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">ਭਗਤ ਜੀ ਜੋ ਗੱਲ ਕਹਿਣਾ ਚਾਹੁੰਦੇ ਹਨ, ਉਹ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਦੀ ਰਹਾਉ ਵਾਲੀ ਪੰਗਤੀ `ਚ ਹੈ ਕਿ, </span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">"ਅਰੀ ਬਾਈ ਗੋਬਿਦ ਨਾਮੁ ਮਤਿ ਬੀਸਰੈ" ॥</span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"> ਇਹ ਸੁਨੇਹਾ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਦਿੱਤਾ ਜਾ ਰਿਹਾ ਹੈ ਉਹਨਾਂ ਵਿੱਚ ਇਹ ਪੁਰਾਣਾਂ ਸ਼ਾਸ਼ਤ੍ਰਾਂ ਵਾਲੇ ਖ਼ਿਆਲ ਹੀ ਪ੍ਰਚਲਤ ਸਨ। ਜੂਨਾਂ ਵਿੱਚ ਪੈਣ ਬਾਰੇ ਹਿੰਦੂ ਭਾਈਚਾਰੇ ਵਿੱਚ ਜੋ ਧਾਰਨਾ ਸੀ, ਭਗਤ ਜੀ ਉਸ ਦਾ ਹੀ ਹਵਾਲਾ ਦੇ ਕੇ ਇਹ ਗੱਲ ਸਮਝਾ ਰਹੇ ਹਨ ਕਿ, "ਹੇ ਭਾਈ! ਸਾਰੀ ਉਮਰ ਧਨ, ਇਸਤ੍ਰੀ, ਪੁੱਤਰ , ਤੇ ਮਹਲ-ਮਾੜੀਆਂ ਆਦਿ ਦੇ ਧੰਧਿਆਂ ਵਿਚ ਹੀ ਇਤਨਾ ਖਚਿਤ ਨਾਹ ਰਹੋ ਕਿ ਮਰਨ ਵੇਲੇ ਭੀ ਸੁਰਤਿ ਇਹਨਾਂ ਵਿਚ ਹੀ ਟਿਕੀ ਰਹੇ। ਗ੍ਰਿਹਸਤ-ਜੀਵਨ ਦੀਆਂ ਜ਼ਿੰਮੇਵਾਰੀਆਂ ਇਸ ਤਰੀਕੇ ਨਾਲ ਨਿਭਾਓ ਕਿ ਕਿਰਤ-ਕਾਰ ਕਰਦਿਆਂ ਭੀ </span></span> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><span style="color: #ff00ff">"ਅਰੀ ਬਾਈ ਗੋਬਿੰਦ ਨਾਮੁ ਮਤਿ ਬੀਸਰੈ" ;</span></span></span><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"> ਤਾਂਕਿ ਅੰਤ ਵੇਲੇ ਵੀ ਸੁਰਤਿ ਧਨ , ਇਸਤ੍ਰੀ , ਪੁੱਤਰ ਮਹਲ-ਮਾੜੀਆਂ ਆਦਿ ਵਿਚ ਭਟਕਣ ਦੇ ਥਾਂ ਪ੍ਰਭੂ-ਚਰਨਾਂ ਵਿਚ ਜੁੜੀ ਰਹੇ । ਸੋ, ਭਗਤ ਤ੍ਰਿਲੋਚਨ ਜੀ ਹਿੰਦੂ ਜਨਤਾ ਵਿਚ ਚੱਲੇ ਹੋਏ ਖ਼ਿਆਲਾਂ ਨੂੰ ਹੀ ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਸਾਹਮਣੇ ਰੱਖ ਕੇ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਹੀ ਸਹੀ ਜੀਵਨ ਦਾ ਰਸਤਾ ਦੱਸ ਰਹੇ ਹਨ, ਨਾ ਕਿ ਇਹਨਾਂ ਜੂਨਾਂ ਵਿੱਚ ਪੈਣ ਬਾਰੇ ਆਪਣਾ ਮਤ ਪ੍ਰਗਟ ਕਰ ਰਹੇ ਹਨ।" (ਹੋਰ ਵਿਸਥਾਤ ਸਹਿਤ ਦੇਖੋ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਦਰਪਣ: ਪ੍ਰੋ: ਸਾਹਿਬ ਸਿੰਘ ਜੀ)</span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">ਸੋ, ਸੰਖੇਪ ਵਿੱਚ ਇਹੀ ਆਖਿਆ ਜਾ ਸਕਦਾ ਹੈ ਕਿ ਜੂਨਾਂ ਬਾਰੇ ਜੋ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਵਰਣਨ ਹੈ, ਉਹ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਦਾ ਮਤ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਜਿਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਵਿੱਚ ਹੋਰ ਅਨੇਕਾਂ ਪੁਰਾਣਕ ਹਵਾਲਿਆਂ ਦਾ ਜ਼ਿਕਰ ਆਇਆ ਹੈ, ਉਸੇ ਤਰ੍ਹਾਂ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਇਹਨਾਂ ਪ੍ਰਚਲਤ ਖ਼ਿਆਲਾਂ ਦਾ ਵਰਣਨ ਕਰਦਿਆਂ ਹੋਇਆਂ ਜੀਵਨ ਦਾ ਸਹੀ ਰਸਤਾ ਦਰਸਾਇਆ ਗਿਆ ਹੈ।</span></span></p><p> <span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"><strong>ਨੋਟ:</strong> ਕਈ ਸੱਜਣ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਜੂਨਾਂ ਤੋ ਭਾਵ, ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਹੋਣ `ਤੇ, ਇਸੇ ਜਨਮ ਵਿੱਚ ਪਸ਼ੂਪੁਣੇ ਦੇ ਤਲ ਉੱਤੇ ਜਿਊਂਣ ਤੋਂ ਲੈਂਦੇ ਹਨ। ਇਸ ਵਿੱਚ ਕੋਈ ਸ਼ੱਕ ਨਹੀਂ ਕਿ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਵਿੱਚ ਬਹੁਤ ਥਾਂਈ ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਦਾ ਹੀ ਵਰਣਨ ਹੈ, ਪਰੰਤੂ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਵਾਲਾ ਭਾਵ ਢੁਕਵਾਂ ਨਹੀਂ ਹੈ; ਕਿਉਂਕਿ ਜਿਹਨਾਂ ਨੂੰ ਜੀਵਨ ਦਾ ਇਹ ਸੱਚ ਸਮਝਾਇਆ ਜਾ ਰਿਹਾ ਹੈ, ਉਹ ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਤੋਂ ਭਾਵ ਨਹੀਂ ਸੀ ਲੈਂਦੇ।</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">The writers of Gurbani have used examples from their desired audience. IF its Sheikh farid Ji for example, you will NOT find any references to Dharam raaj,Dasam Duar etc etc simply because farid Ji is brought up in an Islamic environment and his intended audience is the Muslims. Thus you find references to Shaitan as the forebearer of EVIL in his bani..but shaitan is not mentioned by the Bhagts simply becasue they are Hindu based.</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">Thus when Guur nanak ji addresses His Muslim audience..he talks about the Archangel farishtas and abraham adam etc..and when Guru nanak Ji is in Hardwaar adressign Hindus..He uses shansar, Ajay Parasram...RamChander ,seeta and all those examples from HINDU Mythology/religious traditions.</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">Same technique used in "conversations" with the Yogis..the Naaths..the Sidhs..and everyone else..BUT and now here is the Main Thrust of GURBANI. Since Guru nanak Ji came on Earth to teach GURMATT..( and NOT islam or sidhs, or naaths, or Hinduism vedas etc )..the Rahao Tuks that AFFIRM the Teachings of Gurmatt are all clear.</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">In the Lachhmee shabad given by Amandeep singh ji..the RAHAO Tuk by Bhagat ji..reiterates so strongly...ARE BAII GOBIND NAAM MATT BEESREH..OH Brother DONT FORGET GOBIND NAAM !!</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">Meaning of shabad comes so clear...Dont be so ENGROSSED in houses, wealth, wife, family..etc etc that you become so totally ENGROSSED that even on the DEATH BED..all you can ever think about is..oh my money..oh my son..my wife..my house..whats going to happen after i am dead..who will take care of my bank accounts..who will stay in my house..who will remarry my wife ?? etc etc and DIE in THAT STATE OF MIND ??</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">People always say..SO whats the BOTTOM LINE !! everything that goes on..can be accepted..BUT the Most Important thing is the BOTTOM LINE !! One can read a thousand page Legal document..it amounts to NOTHING..unless one SIGNS on the Bottom Line...and Once the signature is there..NO amount of saying..i never read it all..oh i missed that para..oh i didnt understand that part..wont hold any water !! SAME here. The BOTTOM LINE in all the 1429 pages of SGGS is NAAM..GURMATT REHNNI..and THIS human LIFE !! As they say..a Thousand Metre long rope..and KNOT at the END is all that matters..if the KNOT becomes UNDONE..the entire rope UNRAVELS..</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">Bhagat tarlochan Ji is giving an EXAMPLE from prevailing Hindu thought/myth to ILLUSTRATE and this is no means an admission by Bhgat ji that its all true.and a lover of wealth will become a snake..at the Rate Snakes are disappearing from this earth ( many snakes are on PROTECTED LISTS to protect them from EXTINCTION)..and the rate at which GREEDY MEN are INCREASING...the "shabad" will have to be revised..??? and we all KNOW that GURBANI is ETERNAL TRUTH !! ( btw although the generic word used is "snake"..in actual fact what they show is the Highly POISNOUS COBRA SNAKE as always coiled around "wealth"..simply because the Cobra is most widely known in HINDU INDIA...and Cobras are soon set to be extinct..so what will the aant kaal lachmme simrehs become ?? anacondas or rattlesnakes ??</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px">My profound apologies to all non Punajbi reading posters. The brief summary is a stop gap measure - a properly written essay with english refrences to all tuks quoted is being prepared.</span></span></p><p><span style="font-family: 'ChatrikUni'"><span style="font-size: 15px"></span></span></p></blockquote><p></p>
[QUOTE="Gyani Jarnail Singh, post: 110157, member: 189"] [b]Re: Dominance of Rituals in Sikh Religion[/b] Here is the Lekh in Punjabi from Sikh marg website. My rather inadequate English translation is attached - please bear with the inadequacies but the central idea is there. [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff0000]ਪ੍ਰਸ਼ਨ: "ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਲਛਮੀ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਸਰਪ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥ ਸ਼ਬਦ ਦਾ ਕੀ ਅਰਥ ਹੈ?" [/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#0000ff][/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#0000ff][B]ਉੱਤਰ:[/B][/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4] ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਦਾ ਠੀਕ ਅਰਥ ਭਾਵ ਸਮਝਣ ਲਈ ਪਹਿਲਾਂ ਇੱਕ ਦੋ ਗੱਲਾਂ ਨੂੰ ਸਮਝ ਲੈਣਾ ਜ਼ਰੂਰੀ ਹੈ। ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਦੀ ਬਾਣੀ ਨੂੰ ਸਮਝਣ ਲਈ ਜਿਹੜੀਆਂ ਕੁੱਝ ਬੁਨਿਆਦੀ ਗੱਲਾਂ ਨੂੰ ਧਿਆਨ ਵਿੱਚ ਰੱਖਣ ਦੀ ਜ਼ਰੂਰਤ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਵਿਚੋਂ ਇੱਕ ਇਹ ਹੈ ਕਿ, ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਜਾਂ ਭਗਤਾਂ ਨੇ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਲੋਕਾਂ ਵਿੱਚ ਵਿਚਰਦਿਆਂ ਹੋਇਆਂ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰਮਤਿ ਦ੍ਰਿੜ ਕਰਵਾਈ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਧਾਰਮਿਕ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਅਰਥਾਤ ਉਹ ਕਿਸ ਧਰਮ ਨਾਲ ਸਬੰਧ ਰੱਖਦੇ ਸਨ, ਜਾਣਨਾ ਜ਼ਰੂਰੀ ਹੈ। ਚੂੰਕਿ ਲੋਕਾਂ ਦੇ ਪ੍ਰਚਲਤ ਵਿਸ਼ਵਾਸਾਂ ਨੂੰ ਸਾਹਮਣੇ ਰੱਖ ਕੇ ਹੀ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਸਹੀ ਜੀਵਨ ਜਾਚ ਅਸਾਨੀ ਨਾਲ ਸਮਝਾਈ ਜਾ ਸਕਦੀ ਸੀ। ਮਿਸਾਲ ਦੇ ਤੌਰ `ਤੇ ਜਿਵੇਂ ਬਾਬਾ ਫਰੀਦ ਸਾਹਿਬ ਆਪਣੀ ਬਾਣੀ ਵਿੱਚ ਇਸਲਾਮਿਕ ਸ਼ਬਦਾਵਲੀ ਅਤੇ ਵਿਸ਼ਵਾਸਾਂ ਦਾ ਹੀ ਵਰਣਨ ਕਰਦੇ ਹਨ; ਕਿਉਂਕਿ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਆਪ ਜੀਵਨ ਜੁਗਤਿ ਸਮਝਾ ਰਹੇ ਸਨ ਉਹ ਮੁਸਲਮਾਨ ਸਨ। ਇਹੀ ਕਾਰਨ ਹੈ ਕਿ ਆਪ ਜੀ ਦੀ ਬਾਣੀ ਵਿੱਚ ਧਰਮਰਾਜ, ਦਸਮ ਦੁਆਰ ਆਦਿ ਸ਼ਬਦਾਂ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਨਹੀਂ ਹੋਈ ਹੋਈ। ਇਸ ਗੱਲ ਨੂੰ ਸਪਸ਼ਟ ਕਰਨ ਲਈ ਫਰੀਦ ਸਾਹਿਬ ਦੀ ਬਾਣੀ ਵਿਚੋਂ ਕੇਵਲ ਇੱਕ ਉਦਾਹਰਣ ਹੀ ਦਿੱਤੀ ਜਾ ਰਹੀ ਹੈ:- [/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]ਫਰੀਦਾ ਕੂਕੇਦਿਆ ਚਾਂਗੇਦਿਆ ਮਤੀ ਦੇਦਿਆ ਨਿਤ ॥ ਜੋ ਸੈਤਾਨਿ ਵੰਞਾਇਆ ਸੇ ਕਿਤ ਫੇਰਹਿ ਚਿਤ ॥੧੫॥ {ਪੰਨਾ 1378}[/COLOR][/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4] [/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4]ਸ਼ਲੋਕ ਵਿੱਚ ਫਰੀਦ ਸਾਹਿਬ ਇਸਲਾਮੀ ਖ਼ਿਆਲ ਅਨੁਸਾਰ ਸ਼ੈਤਾਨ ਨੂੰ ਬਦੀ ਦਾ ਪ੍ਰੇਰਕ ਆਖ ਰਹੇ ਹਨ। ਇਸੇ ਤਰ੍ਹਾਂ ਗੁਰੂ ਨਾਨਕ ਸਾਹਿਬ ਇਸਲਾਮ ਦੇ ਪੈਰੋਕਾਰ ਜਾਂ ਪੈਰੋਕਾਰਾਂ ਨਾਲ ਗੱਲ ਕਰਦਿਆਂ ਇਹ ਸਮਝਾਉਣ ਲਈ ਕਿ, [/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]"ਕੂੜ ਨਿਖੁਟੇ ਨਾਨਕਾ ਓੜਕਿ ਸਚਿ ਰਹੀ"॥[/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4] ਤਾਂ ਅਜ਼ਰਾਇਲ ਫਰੇਸਤਾ ਦੇ ਜ਼ਿਕਰ ਦੇ ਨਾਲ ਰੱਬ ਦੇ ਵਹੀ ਕੱਢ ਕੇ ਬੈਠੇ ਹੋਣ ਦੀ ਗੱਲ ਕਰਦੇ ਹਨ:- [/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]"ਨਾਨਕੁ ਆਖੈ ਰੇ ਮਨਾ ਸੁਣੀਐ ਸਿਖ ਸਹੀ ॥ ਲੇਖਾ ਰਬੁ ਮੰਗੇਸੀਆ ਬੈਠਾ ਕਢਿ ਵਹੀ ॥ ਤਲਬਾ ਪਉਸਨਿ ਆਕੀਆ ਬਾਕੀ ਜਿਨਾ ਰਹੀ ॥ ਅਜਰਾਈਲੁ ਫਰੇਸਤਾ ਹੋਸੀ ਆਇ ਤਈ" ॥ {ਪੰਨਾ 953}[/COLOR][/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4] [/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4]ਸਤਿਗੁਰੂ ਜੀ ਜਦ ਕਿਸੇ ਅਜਿਹੇ ਪ੍ਰਾਣੀ ਨੂੰ ਜੀਵਨ ਜਾਚ ਸਮਝਾਉਂਦੇ ਹਨ, ਜਿਸ ਦਾ ਵਿਸ਼ਵਾਸ ਹਿੰਦੂ ਧਰਮ ਵਿੱਚ ਹੈ, ਤਾਂ ਉਸ ਸਮੇਂ ਹਿੰਦੂ ਧਰਮ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰਚਲਤ ਪੁਰਾਣਕ ਸਾਖੀਆਂ ਦਾ ਹਵਾਲਾ ਦੇਂਦੇ ਹਨ। ਜਿਵੇਂ ਇਹ ਗੱਲ ਦਰਸਾਉਣ ਲਈ ਕਿ,[/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#800080] [/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]"ਮੰਨੇ ਨਾਉ ਸੋਈ ਜਿਣਿ ਜਾਇ ॥ ਅਉਰੀ ਕਰਮ ਨ ਲੇਖੈ ਲਾਇ ॥"[/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4] ਤਾਂ ਫ਼ਰਮਾਉਂਦੇ ਹਨ:-[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff] ਸਹੰਸਰ ਦਾਨ ਦੇ ਇੰਦ੍ਰੁ ਰੋਆਇਆ ॥ ਪਰਸ ਰਾਮੁ ਰੋਵੈ ਘਰਿ ਆਇਆ ॥ ਅਜੈ ਸੁ ਰੋਵੈ ਭੀਖਿਆ ਖਾਇ ॥ ਐਸੀ ਦਰਗਹ ਮਿਲੈ ਸਜਾਇ ॥ ਰੋਵੈ ਰਾਮੁ ਨਿਕਾਲਾ ਭਇਆ ॥ ਸੀਤਾ ਲਖਮਣੁ ਵਿਛੁੜਿ ਗਇਆ ॥ ਰੋਵੈ ਦਹਸਿਰੁ ਲੰਕ ਗਵਾਇ ॥ ਜਿਨਿ ਸੀਤਾ ਆਦੀ ਡਉਰੂ ਵਾਇ ॥ ਰੋਵਹਿ ਪਾਂਡਵ ਭਏ ਮਜੂਰ ॥ ਜਿਨ ਕੈ ਸੁਆਮੀ ਰਹਤ ਹਦੂਰਿ ॥ ਰੋਵੈ ਜਨਮੇਜਾ ਖੁਇ ਗਇਆ ॥ ਏਕੀ ਕਾਰਣਿ ਪਾਪੀ ਭਇਆ ॥ {ਪੰਨਾ 953-954} [/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4] ਇਸੇ ਤਰ੍ਹਾਂ ਜੋਗੀਆਂ, ਸਰੇਵੜਿਆਂ, ਸੰਨਿਆਸੀਆਂ ਆਦਿ ਨਾਲ ਗੱਲ ਬਾਤ ਸਮੇਂ ਇਹੀ ਢੰਗ ਅਪਣਾਇਆ ਗਿਆ ਹੈ। ਚੂੰਕਿ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨਾਲ ਗੱਲ ਬਾਤ ਹੋ ਰਹੀ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਵਿਚੋਂ ਕੋਈ ਹਿੰਦੂ ਧਰਮ ਨਾਲ, ਕੋਈ ਇਸਲਾਮ ਨਾਲ, ਕੋਈ ਜੋਗ ਮਤ ਆਦਿ ਨਾਲ ਸਬੰਧ ਰੱਖਦਾ ਹੈ। (ਸਿੱਖ ਤਾਂ ਗੁਰੂ ਸਾਹਿਬਾਨ ਦੇ ਉਪਦੇਸ਼ ਨੂੰ ਸੁਣ ਕੇ ਇਸ ਉਪਦੇਸ਼ ਨੂੰ ਧਾਰਨ ਕਰਨ ਮਗਰੋਂ ਹੀ ਬਣੇ ਸਨ।) ਇਹ ਗੱਲ ਵੀ ਨੋਟ ਕਰਨ ਵਾਲੀ ਹੈ ਕਿ, ਗੱਲ ਬਾਤ ਭਾਂਵੇ ਕਿਸੇ ਇੱਕ ਫ਼ਿਰਕੇ ਦੇ ਧਾਰਨੀ ਨਾਲ ਹੋ ਰਹੀ ਸੀ, ਪਰ ਗੱਲ ਬਾਤ ਦੌਰਾਨ ਜੋ ਸੱਚ ਦ੍ਰਿੜ ਕਰਵਾਇਆ ਹੈ, ਉਹ ਸਮੁੱਚੀ ਮਨੁੱਖਤਾ ਲਈ ਹੈ। (ਪਰਥਾਇ ਸਾਖੀ ਮਹਾਪੁਰਖ ਬੋਲਦੇ ਸਾਝੀ ਸਗਲ ਜਹਾਨੈ।) [/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff] [/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]"ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਲਛਮੀ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਸਰਪ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ" ॥ [/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4]ਵਾਲਾ ਸ਼ਬਦ ਗੂਜਰੀ ਰਾਗ ਵਿੱਚ ਭਗਤ ਤ੍ਰਿਲੋਚਨ ਜੀ ਦਾ ਉਚਾਰਣ ਕੀਤਾ ਹੋਇਆ ਹੈ। ਪੂਰਾ ਸ਼ਬਦ ਇਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਹੈ: -[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff] [/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]ਅਰੀ ਬਾਈ ਗੋਬਿਦ ਨਾਮੁ ਮਤਿ ਬੀਸਰੈ ॥ ਰਹਾਉ ॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਇਸਤ੍ਰੀ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਬੇਸਵਾ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥੨॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਲੜਿਕੇ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਸੂਕਰ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥੩॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਜੋ ਮੰਦਰ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਪ੍ਰੇਤ ਜੋਨਿ ਵਲਿ ਵਲਿ ਅਉਤਰੈ ॥੪॥ ਅੰਤਿ ਕਾਲਿ ਨਾਰਾਇਣੁ ਸਿਮਰੈ ਐਸੀ ਚਿੰਤਾ ਮਹਿ ਜੇ ਮਰੈ ॥ ਬਦਤਿ ਤਿਲੋਚਨੁ ਤੇ ਨਰ ਮੁਕਤਾ ਪੀਤੰਬਰੁ ਵਾ ਕੇ ਰਿਦੈ ਬਸੈ ॥੫॥੨॥ {ਪੰਨਾ 526}[/COLOR][/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4] [/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4]ਭਗਤ ਜੀ ਜੋ ਗੱਲ ਕਹਿਣਾ ਚਾਹੁੰਦੇ ਹਨ, ਉਹ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਦੀ ਰਹਾਉ ਵਾਲੀ ਪੰਗਤੀ `ਚ ਹੈ ਕਿ, [/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]"ਅਰੀ ਬਾਈ ਗੋਬਿਦ ਨਾਮੁ ਮਤਿ ਬੀਸਰੈ" ॥[/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4] ਇਹ ਸੁਨੇਹਾ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਦਿੱਤਾ ਜਾ ਰਿਹਾ ਹੈ ਉਹਨਾਂ ਵਿੱਚ ਇਹ ਪੁਰਾਣਾਂ ਸ਼ਾਸ਼ਤ੍ਰਾਂ ਵਾਲੇ ਖ਼ਿਆਲ ਹੀ ਪ੍ਰਚਲਤ ਸਨ। ਜੂਨਾਂ ਵਿੱਚ ਪੈਣ ਬਾਰੇ ਹਿੰਦੂ ਭਾਈਚਾਰੇ ਵਿੱਚ ਜੋ ਧਾਰਨਾ ਸੀ, ਭਗਤ ਜੀ ਉਸ ਦਾ ਹੀ ਹਵਾਲਾ ਦੇ ਕੇ ਇਹ ਗੱਲ ਸਮਝਾ ਰਹੇ ਹਨ ਕਿ, "ਹੇ ਭਾਈ! ਸਾਰੀ ਉਮਰ ਧਨ, ਇਸਤ੍ਰੀ, ਪੁੱਤਰ , ਤੇ ਮਹਲ-ਮਾੜੀਆਂ ਆਦਿ ਦੇ ਧੰਧਿਆਂ ਵਿਚ ਹੀ ਇਤਨਾ ਖਚਿਤ ਨਾਹ ਰਹੋ ਕਿ ਮਰਨ ਵੇਲੇ ਭੀ ਸੁਰਤਿ ਇਹਨਾਂ ਵਿਚ ਹੀ ਟਿਕੀ ਰਹੇ। ਗ੍ਰਿਹਸਤ-ਜੀਵਨ ਦੀਆਂ ਜ਼ਿੰਮੇਵਾਰੀਆਂ ਇਸ ਤਰੀਕੇ ਨਾਲ ਨਿਭਾਓ ਕਿ ਕਿਰਤ-ਕਾਰ ਕਰਦਿਆਂ ਭੀ [/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][COLOR=#ff00ff]"ਅਰੀ ਬਾਈ ਗੋਬਿੰਦ ਨਾਮੁ ਮਤਿ ਬੀਸਰੈ" ;[/COLOR][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4] ਤਾਂਕਿ ਅੰਤ ਵੇਲੇ ਵੀ ਸੁਰਤਿ ਧਨ , ਇਸਤ੍ਰੀ , ਪੁੱਤਰ ਮਹਲ-ਮਾੜੀਆਂ ਆਦਿ ਵਿਚ ਭਟਕਣ ਦੇ ਥਾਂ ਪ੍ਰਭੂ-ਚਰਨਾਂ ਵਿਚ ਜੁੜੀ ਰਹੇ । ਸੋ, ਭਗਤ ਤ੍ਰਿਲੋਚਨ ਜੀ ਹਿੰਦੂ ਜਨਤਾ ਵਿਚ ਚੱਲੇ ਹੋਏ ਖ਼ਿਆਲਾਂ ਨੂੰ ਹੀ ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਸਾਹਮਣੇ ਰੱਖ ਕੇ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਹੀ ਸਹੀ ਜੀਵਨ ਦਾ ਰਸਤਾ ਦੱਸ ਰਹੇ ਹਨ, ਨਾ ਕਿ ਇਹਨਾਂ ਜੂਨਾਂ ਵਿੱਚ ਪੈਣ ਬਾਰੇ ਆਪਣਾ ਮਤ ਪ੍ਰਗਟ ਕਰ ਰਹੇ ਹਨ।" (ਹੋਰ ਵਿਸਥਾਤ ਸਹਿਤ ਦੇਖੋ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਦਰਪਣ: ਪ੍ਰੋ: ਸਾਹਿਬ ਸਿੰਘ ਜੀ)[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]ਸੋ, ਸੰਖੇਪ ਵਿੱਚ ਇਹੀ ਆਖਿਆ ਜਾ ਸਕਦਾ ਹੈ ਕਿ ਜੂਨਾਂ ਬਾਰੇ ਜੋ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਵਰਣਨ ਹੈ, ਉਹ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਦਾ ਮਤ ਨਹੀਂ ਹੈ। ਜਿਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਵਿੱਚ ਹੋਰ ਅਨੇਕਾਂ ਪੁਰਾਣਕ ਹਵਾਲਿਆਂ ਦਾ ਜ਼ਿਕਰ ਆਇਆ ਹੈ, ਉਸੇ ਤਰ੍ਹਾਂ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਇਹਨਾਂ ਪ੍ਰਚਲਤ ਖ਼ਿਆਲਾਂ ਦਾ ਵਰਣਨ ਕਰਦਿਆਂ ਹੋਇਆਂ ਜੀਵਨ ਦਾ ਸਹੀ ਰਸਤਾ ਦਰਸਾਇਆ ਗਿਆ ਹੈ।[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4][/SIZE][/FONT][FONT=ChatrikUni][SIZE=4][B]ਨੋਟ:[/B] ਕਈ ਸੱਜਣ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਜੂਨਾਂ ਤੋ ਭਾਵ, ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਹੋਣ `ਤੇ, ਇਸੇ ਜਨਮ ਵਿੱਚ ਪਸ਼ੂਪੁਣੇ ਦੇ ਤਲ ਉੱਤੇ ਜਿਊਂਣ ਤੋਂ ਲੈਂਦੇ ਹਨ। ਇਸ ਵਿੱਚ ਕੋਈ ਸ਼ੱਕ ਨਹੀਂ ਕਿ ਗੁਰੂ ਗਰੰਥ ਸਾਹਿਬ ਵਿੱਚ ਬਹੁਤ ਥਾਂਈ ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਦਾ ਹੀ ਵਰਣਨ ਹੈ, ਪਰੰਤੂ ਇਸ ਸ਼ਬਦ ਵਿੱਚ ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਵਾਲਾ ਭਾਵ ਢੁਕਵਾਂ ਨਹੀਂ ਹੈ; ਕਿਉਂਕਿ ਜਿਹਨਾਂ ਨੂੰ ਜੀਵਨ ਦਾ ਇਹ ਸੱਚ ਸਮਝਾਇਆ ਜਾ ਰਿਹਾ ਹੈ, ਉਹ ਜ਼ਮੀਰ ਦੀ ਮੌਤ ਤੋਂ ਭਾਵ ਨਹੀਂ ਸੀ ਲੈਂਦੇ।[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]The writers of Gurbani have used examples from their desired audience. IF its Sheikh farid Ji for example, you will NOT find any references to Dharam raaj,Dasam Duar etc etc simply because farid Ji is brought up in an Islamic environment and his intended audience is the Muslims. Thus you find references to Shaitan as the forebearer of EVIL in his bani..but shaitan is not mentioned by the Bhagts simply becasue they are Hindu based.[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]Thus when Guur nanak ji addresses His Muslim audience..he talks about the Archangel farishtas and abraham adam etc..and when Guru nanak Ji is in Hardwaar adressign Hindus..He uses shansar, Ajay Parasram...RamChander ,seeta and all those examples from HINDU Mythology/religious traditions.[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]Same technique used in "conversations" with the Yogis..the Naaths..the Sidhs..and everyone else..BUT and now here is the Main Thrust of GURBANI. Since Guru nanak Ji came on Earth to teach GURMATT..( and NOT islam or sidhs, or naaths, or Hinduism vedas etc )..the Rahao Tuks that AFFIRM the Teachings of Gurmatt are all clear.[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]In the Lachhmee shabad given by Amandeep singh ji..the RAHAO Tuk by Bhagat ji..reiterates so strongly...ARE BAII GOBIND NAAM MATT BEESREH..OH Brother DONT FORGET GOBIND NAAM !![/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]Meaning of shabad comes so clear...Dont be so ENGROSSED in houses, wealth, wife, family..etc etc that you become so totally ENGROSSED that even on the DEATH BED..all you can ever think about is..oh my money..oh my son..my wife..my house..whats going to happen after i am dead..who will take care of my bank accounts..who will stay in my house..who will remarry my wife ?? etc etc and DIE in THAT STATE OF MIND ??[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]People always say..SO whats the BOTTOM LINE !! everything that goes on..can be accepted..BUT the Most Important thing is the BOTTOM LINE !! One can read a thousand page Legal document..it amounts to NOTHING..unless one SIGNS on the Bottom Line...and Once the signature is there..NO amount of saying..i never read it all..oh i missed that para..oh i didnt understand that part..wont hold any water !! SAME here. The BOTTOM LINE in all the 1429 pages of SGGS is NAAM..GURMATT REHNNI..and THIS human LIFE !! As they say..a Thousand Metre long rope..and KNOT at the END is all that matters..if the KNOT becomes UNDONE..the entire rope UNRAVELS..[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]Bhagat tarlochan Ji is giving an EXAMPLE from prevailing Hindu thought/myth to ILLUSTRATE and this is no means an admission by Bhgat ji that its all true.and a lover of wealth will become a snake..at the Rate Snakes are disappearing from this earth ( many snakes are on PROTECTED LISTS to protect them from EXTINCTION)..and the rate at which GREEDY MEN are INCREASING...the "shabad" will have to be revised..??? and we all KNOW that GURBANI is ETERNAL TRUTH !! ( btw although the generic word used is "snake"..in actual fact what they show is the Highly POISNOUS COBRA SNAKE as always coiled around "wealth"..simply because the Cobra is most widely known in HINDU INDIA...and Cobras are soon set to be extinct..so what will the aant kaal lachmme simrehs become ?? anacondas or rattlesnakes ??[/SIZE][/FONT] [FONT=ChatrikUni][SIZE=4]My profound apologies to all non Punajbi reading posters. The brief summary is a stop gap measure - a properly written essay with english refrences to all tuks quoted is being prepared. [/SIZE][/FONT] [/QUOTE]
Insert quotes…
Verification
Post reply
Discussions
Sikh Sikhi Sikhism
Support For The Concept Of Reincarnation In Sikhism?
This site uses cookies to help personalise content, tailor your experience and to keep you logged in if you register.
By continuing to use this site, you are consenting to our use of cookies.
Accept
Learn more…
Top